Pamiatky

Drevená zvonica Pavčina Lehota

Zvonica na miestnom cintoríne bola dňa 23.3.1963 výhlásená za Kultúrnu pamiatku. Majiteľom tejto Kultúrnej pamiatky je obec Pavčina Lehota.
Na drevenej tabuli je napísané, že bola postavená v rokoch 1883 s menami staviteľov - občanov Pavčinej Lehoty. V rokoch 1924, 1963, 1990 bola opravovaná a v roku 1999 bola upravená podlaha a zámkový chodník z finančných prostriedkov obce.
Objekt je pôvodná zrubová stavba s vyrezávanými zvukovými otvormi v hornej doskovej časti na odkvapovej rímse a v nadpaží dverí vykrojené. Okresná pamiatková správa v Liptovskom Mikuláši chcela objekt presťahovať do skanzemu v Pribyline. Národný výbor nesúhlasil, preto sa zrealizovala presná kópia v skanzeme Liptova. Pôvodná stojí v Pavčinej Lehote a je vyhlásená za Kultúrnu pamiatku.

Drevený kostol Svätý Kríž - Lazisko

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy.
Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8. 1982.
Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov.
Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestanskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie.
Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.
Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. 3. 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. 11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.
Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná plocha okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1 150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien.
Z vlastného vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista.
Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku.
Orgán zhotovil J. Podmanický z B. Štiavnice v roku 1760. Luster pochádzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla.
Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou.
Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1921 - 1922 a volajú sa: Viera, Nádej, Láska.
V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara bol kostol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na území starého veľkopaludzkého chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Hradisko Zámček

Na juhovýchod od obce Pavčina Lehota sa nachádza "Zámček" alebo "Hrádok". Je to lesný kopec na severe výbežku masívu Opalenisko, hradisko s vyvinutým valovym opevnením so stopami osídlenia z neskorej doby bronzovej zo včasnej doby laténskej (3.stor.p.n.l.) a neskorej doby rímskej (4.stor.n.l.).
Toto územie o ploche 0,58ha bolo dňa 27.10.1967 vyhlásené za Kultúrnu pamiatku. V roku 1977 sa na lokalite uskutočnil zisťovací prieskum za účelom bližšieho kultúrneho a časoveho zariadenia. Poloha Zámčeku na nepravidelný obdĺžnikový tvar (70 x 40m). Severovýchodná časť predsavuje akropolu, ktorá plnila funkciu hrádku i v ranom stredovaku (13. storočie).
Poloha Zámčeku mala výhodnú terénnu konfiguráciu - z troch strán ju chránil strmý zráz. Západno-východné prístupové strany polohu chránili dve obrátené priekopy. Zisťovacím rezom a obrátených priekopách za získal početný keramický materiál, ktorý bol zaradený do obdobia púchovskej kultúry a ranného stredoveku.

Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš

Špecializované celoslovenské múzeum zamerané na ochranu prírody a jaskyniarstvo Slovenskej republiky Múzeum sídli v regióne Liptov. Nachádzajú sa tu štyri expozície. Chránená príroda pozostáva z dvoch častí:
Chránená fauna - predstavuje jednotlivé biotopy vrátane chránenej fauny a
Sintre s ukážkami sintrovej výzdoby.
Expozícia Chránená flóra predstavuje históriu ochrany prírody na Slovensku, národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenska so zdôraznením zaujímavosti života rastlín.
V expozícii Kras a jaskyne Slovenska sú vystavené speleologické, etnografické, historické a archeologické zbierky.
V expozícii Minerály - výskyt, využitie, ochrana sú ukážky nerastov, polodrahokamov a drahokamov z celého sveta.
Múzeum usporiadáva výstavy a prednášky s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva. Nachádza sa tu špecializovaná knižnica a múzejný archív.